Morihei Ueshiba je vďaka vytvoreniu aikida považovaný za jedného z najpoprednejších bojových umelcov na svete.  Aikido predstavuje zjednotenie nepoškvrnených techník vychádzajúcich z dlhoročného tréningu Kendo, Judo a Jujutsu s kombináciou hlbokého duchovna, ktorým bol Morihei Ueshiba osvietený počas oddaného štúdia viery Omoto Kyo.

O`Sensei sa narodil 14. decembra 1883 v prefektúre Wakayama.  V roku 1902 sa Morihei dostal pod vplyv excentrického učenca a environmentalistu Kukamagusua Minakatu.  Práve on inšpiroval Moriheia k tomu, aby premýšľal nad dôležitosťou vidieť svet ako jednotný celok a chrániť životné prostredie. Zároveň naplnil Moriheiovu hlavu mnohými záhadami a výzvami sveta, veriac, že Morihei bude mať dostatok odvahy vyriešiť tieto náročné úlohy.  V roku 1912 sa O`Sensei presťahoval do Hokkaida, kde stretol majstra Daito-ryu, Sokakua Takedu, a pod jeho vedením intenzívne študoval.  Avšak kvôli vážnej chorobe svojho otca sa Morihei v roku 1919 vrátil do Tanabe.  V tom čase zároveň stretol ďalšiu významnú osobnosť, ktorá výrazne ovplyvnila jeho budúci život.  Bol ňou Onisaburo Deguchi, vodca prekvitajúcej viery Omoto Kyo.  Práve k nemu sa Morihei rok po otcovej smrti vrátil, aby u neho zotrval v roli zbožného žiaka po dobu ôsmich rokov.  V tom istom roku otvoril Morihei svoje prvé dojo, kde vyučoval Daito Ryu aiki-jujutsu, zakladajúc tak Akadémiu Ueshiba.

Veľké osvietenie O`Senseia prišlo v roku 1925 ako zjavenie po porážke námorného dôstojníka.  Táto jednota mysle, tela a ducha mu umožnila porozumieť filozofickým princípom, na ktorých je aikido založené.  Z prechodu aiki-jujutsu (bojové umenie aiki) sa teraz stalo aiki-budo (štýl aiki).  Už v roku 1926 naberalo O`Senseiovo umenie na popularite.  Majster bol často zvaný na cisársky dvor, aby tam učil Radu admirálov.  V roku 1931 otvoril O`Sensei dojo Kokukan.

S postupujúcou 2. svetovou vojnou do oblasti Pacifiku, ustanovil Morihei v roku 1941 svoje hlavné sídlo znovu v prefektúre Ibaraki a ponechal tak tokijský Kobukan v rukách ostatných.  Od roku 1935 skupovával pozemky v Iwame a teraz nadobudol presvedčenie, že musí ochrániť ducha Budo, ktoré vytváral po mnohé generácie.  Rozhodol sa preto obnoviť ducha aikida uprostred Iwamy a uchovať ho tak pre ďalšie generácie.

Bolo to práve v Iwame, kde Morihei vytvoril umenie dnes známe ako aikido.  Táto dôverná svätyňa aikida, ktorú detailne popísal, pozostávala zo svätyne Aiki, jeho domu a dojo, pričom všetko toto bolo hotové do roku 1945.  Od tej doby trávil O`Sensei väčšinu svojho času vyučovaním v Iwama dojo.  Svätyňu v Iwame síce občas opúšťal, aby sa zúčastnil prednášok a seminárov, prípadne výučby v tokijskom dojo, predsa však toto miesto považoval za svoje zázemie.  Hoci Morihei väčšinu svojho času trávil v Iwame, Aikikai v Tokiu bolo v roku 1948 obnovené a uznané za svetové ústredie aikida pod vedením jeho syna Kisshomarua Ueshibu a Kochiho Toheia.

V roku 1960 bol Morihei znovu v centre záujmu cisárskej rodiny, keďže bol jedným zo štyroch bojových umelcov, ktorí získali Shijuhosho.  Toto čestné ocenenie za zásluhy mu odovzdával samotný cisár Hirohito.  Morihei sa s cisárom znovu stretol v roku 1964, a to pri príležitosti prijímania ďalšieho ocenenia ako uznania za Moriheiov prínos v bojových umeniach.

V snahe o ďalší rozvoj aikida vybudoval O`Sensei súčasné Hombu dojo v Tokiu, ktoré je najväčšou organizáciou aikida na svete.  Počet žiakov z celého sveta sa rýchlo zvyšoval, keďže v tom čase sa už aikido stalo veľmi populárnym a dobre etablovaným umením.  Aikido doja boli teda na dobrej ceste v šírení ambície aikida, ktorou je podľa O`Senseia svetový mier.

Morihei Ueshiba bol uložený k večnému odpočinku 26. apríla 1969 vo veku 86 rokov zanechávajúc obrovskú prázdnotu v nádeji na svetový mier.  Jeho popol bol rozsypaný v rodinnom chráme Ueshibovcov v Tanabe, vo svätyni Aiki v Iwame, na rodinnom cintoríne Ueshibovcov v Ayabe a vo veľkej svätyni Kumano.