Sokakuov nástupca Tokimune Takeda sa narodil v Šimojubecu na Hokkaide v 1916. Bol Sokakuovým prvým synom v manželstve so Sue, aj keď z predošlých dvoch sobášov mal ďalšie deti. Okolo roku 1925 začal Sokaku pripravovať Tokimuneho na prevzatie všetkých znalostí, čo zahŕňalo prísnu výučbu umení meča a Daito rju. Tokimune prišiel o matku v 1930 v dôsledku požiaru, ktorý zachvátil miestne kino. Bola mu teda zverená opatera nad mladšími súrodencami, ktorým by inak chýbala starostlivosť jedného rodiča.

Po čase začal Tokimune sprevádzať svojho otca ako zastupujúci inštruktor (kjoju dairi) a roku 1939 sa stal Sokakuovým riaditeľom verejných vecí (somučo). Tokimune sprevádzal v ten istý rok svojho otca do Osaky, kde Sokaku ocenil Takuma Hisa a Masao Tonedateho certifikátom menkjó kaiden. Záznamy z kníh Eimeiroku, napísané Hisom a Tonedatem, uvádzajú, že obaja „študovali techniky na menkjó kaiden pod vedením daisenseia Takedu, ale i Tokimune Takedu." Tokimuneho podpis sa objavuje aj vedľa otcovho v znení „Daito rju aiki džudžucu, riaditeľ verejných vecí" na začiatku tohto Eimeiroku. Navyše sa vtedy dvadsaťtri ročný Tokimune objavuje na obradných fotografiách zachytených pri tejto príležitosti.

Po vypuknutí vojny v Tichom oceáne povolali Tokimuneho do armády. Tesne pred odchodom do zámoria ponechal Sokakuove Eimeiroku a iné dokumenty v opatere Jukijoši Sagawu, nakoľko mal dôvod sa domnievať, že sa už možno nevráti. Keď sa napokon Tokimune úspešne vrátil domov na Hokkaidó, presťahoval sa do mesta Abaširi a roku 1946 si dokončil kurz policajného dôstojníka. Ako člen policajného zboru dostal viacero ocenení za vynikajúcu službu a plnenie si povinností.

Tokimune sa stal Sokakuovým nasledovníkom po otcovej smrti v 1943. Roku 1954 založil Daitokan dojo v Abaširi a začal vyučovať Daito rju. Meno školy zmenil na „Daito ryu Aikibudo" a osvojil si titul majstra (soke). V 1976 odstúpil z členského úradu v rade rybárskej spoločnosti Jamada a naplno sústredil svoju pozornosť a energiu na vyučovanie Daito rju po celom Japonsku.

Tokimune Takeda prispel vo veľkej miere k šíreniu Daito rju tým, že toto umenie predstavil širokej verejnosti, a nie len ľuďom pomerne vysokého spoločenského postavenia, ako to bývalo predtým zvykom. Naprieč Japonskom organizoval takzvané „priamo majstrom vedené semináre" (soke jikiden kai). Počas ukážok tradičných japonských bojových umení, konaných v priestoroch Nippon Budokan 7. februára 1981, demonštroval Tokimune po prvýkrát niekoľko techník Daito rju, ktoré dovtedy boli tajomstvom (tieto ukážky neskôr odvysielali na vzdelávacom kanáli NHK). Tieto techniky zahŕňali priklincovanie k zemi šiestich útočníkov pokúšajúcich sa ho držať v vzpriamenom postoji (tačiai rokunin zume); zároveň odhodil deviatich útočníkov pokúšajúcich sa ho priklincovať chrbtom k zemi (newaza kjunin nage). Majstri bojových umení z celého Japonska ostali v údive pri pohľade na prepracovanosť Daito rju techník a Tokimuneho schopností. V rámci toho istého podujatia roku 1985 predviedol Tokimune majestátny výkon, keď zložil siedmich protivníkov, ktorí ho zodvihli do vodorovnej polohy. Tokimune získal viaceré ocenenia od rôznych organizácií zameraných na bojové umenia a 3. novembra 1987 dostal Kultúrnu odmenu od mesta Abaširi.

V 1988 Tokimune Takeda vymenoval Kacujuki Konda, vtedajšiu hlavu všetkých tokijských Daito rju Aikibudo vetiev, do pozície zástupcu majstra (soke dairi) a riaditeľa zámorskej centrály (kaigai hombučo) v súvislosti s Daito rju Aikibudo. Toho istého roku udelil Tokimune Kondovi certifikát menkjó kaiden (doklad najvyššieho stupňa a spôsobilosti) v Daito rju aiki džudžucu, čím mu formálne odovzdal hlavnú líniu Daito rju tradície. Od roku 1989 sa začalo Tokimuneho zdravie zhoršovať a posledné roky života strávil väčšinou hospitalizovaný v nemocnici, až pokým 2. decembra 1993 neskonal.